Moje balkónové vojny

Poznáme to snáď všetci. Na našich balkónoch, terasách, zábradliach a parapetoch, kde si pestujeme kvietky, či si len tak užívame čerstvého vzduchu, sa s úsmevom na zobáku promenádujú holuby. Ťapkajú si akoby nič, a pritom ich pôsobenie zanecháva na našich terasách nie len perie, poškodené kvetiny a plody ich lásky, ale aj ich neblahé prejavy telesného metabolizmu. Presne takéto správanie dohnalo aj mňa, aby som sa pokúsila vyhnať holuby z našej balkónovej oázy pokoja.

Plán bol jasný. Zbaviť sa holubov humánnou cestou.

Keby som vedela, čo ma čaká, keď sa rozhodnem vyhlásiť boj tým šedivým operencom, prihlásila by som sa na výcvikový vojenský tábor. Takýto boj totiž nepozná žiadne pravidlá. Začala som zľahka. Zakaždým, keď holub zavítal na náš balkón, šla som ho odplašiť. Prvých pár týždňov to fungovalo. Potom ale ten nezbedník zistil, že o malú chvíľu z balkóna odídem, a tak začal opodiaľ číhať a veľmi rýchlo po mojom odchode sa vrátil späť na jeho pôsobisko. Nastal čas na vyšší kaliber. Do kvetináčov som nastrkala dlhé špajle, aby sa nemal kde holub usadiť a zahniezdiť. Opäť som sa tešila, ako som zvíťazila nad zvieratstvom až do tej doby, než sa začali usadzovať aj medzi špajdľami, prípadne vedľa kvetináčov a nosiť si vlastný materiál na stavbu hniezda. Rozhodla som sa inšpirovať a nájsť pár tipov, ako zatočiť s holubmi, na internete. Z múdrych internetových rád som sa dočítala, že na holuby platí CD alebo iné predmety zavesené na balkónovej šnúre. Tie sa totiž vo vetre hojdajú a hádžu odlesky na všetky strany. Takéhoto pohybu sa holub zľakne a priestor opustí. Nebolo nič jednoduchšie, než CD zavesiť na balkón a ticho pozorovať, čo sa stane. Holub si sadol na zábradlie a ja som si myslela, že pri prvom náznaku vetra holub s desom v očiach odletí. Bohužiaľ nestalo sa tak a pohyb holuba nevyľakal. Čakala som ďalej, na prvý slnečný lúč a jeho svetelný odraz. Tohto malého operenca to však vôbec nevyviedlo z miery. Dokonca by sa dalo povedať, že sa na mňa pozrel a očami mi odkázal: „Vďaka za tú diskotéku.“ Môj ďalší vojnový akt zlyhal.

Bola som sklamaná až do doby, kedy som v jednom malom obchodíku našla vychytávku. Rozhodla som sa do boja s holubom investovať a kúpiť plastovú imitáciu havrana. Pani predavačka mi tvrdila a dušovala sa, že stačí túto maketu len umiestniť na balkón a holuby sa prirodzene tohto dravca zľaknú a ani sa k nemu nepriblížia.

Nastal čas mojej ofenzívy. Umiestnila som maketu havrana so slovami: „Teraz sa ukáž!“ Prvých pár dní sa nič nedialo. Bohužiaľ som sa potom stretla s tvrdou realitou. Arogantnosť a drzosť holubov predčila moje očakávania v momente, keď som zistila, že si holub chodí s umelohmotným havranom pokecať. Sedí vedľa neho a najskôr mu rozpráva klebety o tom, ako ma znovu vytočil.

Autorka: Martina Němcová, PND, z.s.